Západné Tatry

Západné Tatry sú ohraničené na západe Hutianskym sedlom (904 m) a na východe od Vysokých Tatier Ľaliovým sedlom (1 947 m). Dĺžka hlavného hrebeňa je 37,6 km a je orientovaný v smere východ – západ, pritom jeho časťou prechádza hranica s Poľskom. Z neho severo – južným smerom vybiehajú rázsochy. Šesť bočných rázsoch, ktoré vybiehajú na juh, oddeľujú Jaloveckú, Žiarsku, Račkovú, Jamnickú, Kamenistú a Tichú dolinu. K severu vybiehajú rázsochy, ktoré oddeľujú na našom území dolinu Studeného potoka. Asymetrický zdvih Tatier a zmena polohy hlavného rozvodia zapríčinili, že hlavné končiare Západných Tatier nie sú v hlavnom hrebeni, ale v rázsochách, pričom severné rázsochy sú podstatne nižšie ako južné. Výškové rozmedzie Západných Tatier sa pohybuje medzi 700 až 2 248 m. Najvyšším vrcholom je Bystrá (2 248 m), ďalej Jakubiná (2 194 m), Baranec (2 184 m), Baníkov (2 178 m), Klin (2 176 m), Blyšť (2 169 m), Pachoľa (2 166 m), Nižná Bystrá (2 153 m), Príslop (2 145 m) a Hrubý vrch (2 137 m). Rozsahom lavinóznych plôch, veľkosťou a častým výskytom lavín, môžeme Západné Tatry označiť za najlavinóznejšie horstvo v strednej Európe. Lavínami najviac postihovanou dolinou je Jamnická, kde je evidovaných 12 lavínových žľabov. Najdlhší schádza spod Baranca a má dĺžku 2 579 m. Výškový rozdiel je 972 m.

Celá oblasť Západných Tatier je územím TANAPu.

GEOLÓGIA

Západné Tatry vznikli počas alpínskeho horotvorného pochodu, tzv. vyvrásnením. Ich úzenie však prešlo zložitým vývojom viacerých horotvorných procesov. Pre vznik Tatier je najdôležitejšia druhá časť alpínskeho geologického cyklu, kedy boli vytvorené mohutné masy dolomitov a vápencov ako napr. Belanské Tatry, Červené vrchy, Sivý vrch, Radové skaly, ktoré lemujú celé severné svahy Tatier od Osobitej až k Bielovodskej doline. Dnešný reliéf Tatier sa formoval v najmladšom geologickom období vo štvrtohorách. No okrem geologického procesu na ich stvárňovaní sa podieľali aj klimatické pomery, najmä ľadovce. Najväčšie ľadovce sa nachádzali na území Západných Tatier v Jamnickej a Račkovej doline. Menšie v Kaministej, Bystrej a Žiarskej doline. Ešte menšie boli v Látanej a Širokej doline. Ľadovce svojim pohybom menili profil dolín z V na U, vytvárali prahy, morény, ľadovcové kotly a tak dotvorili posledný tvar Západných Tatier.

KLIMATICKÉ POMERY

Z klimatologickej stránky patria skoro celé Západné Tatry s výnimkou nižších údolných a svahových polôh podľa delenia Slovenska na klimatické oblasti do „chladnej oblasti vysokohorského typu“, charakterizovanej priemernou teplotou júla 10° C. Nižšie svahové a údolné polohy patria k „horskému typu“, charakterizovanému priemernou teplotou júla 10° - 12° C. Najchladnejším mesiacom v roku býva január v nadmorskej výške 935 m – 5,5° C. Najteplejším mesiacom v roku býva júl s priemernou teplotou 14,2° C. V oblasti Račkovej doliny je počas roka 160 dní so zrážkami. Maximálna výška snehovej pokrývky býva v mesiaci marci 110 – 138 cm. Najdaždivejší mesiac je jún. V račkovej doline priemerne naprší 126 mm vody, na Podbanskom 131 mm a na Kasprovom vrchu 259 mm. Najchudobnejší na zrážky býva február. Podľa svojej zemepisnej polohy majú Západné Tatry podnebie vnútrozemského rázu, chrakteristické sú studenou zimou, teplým letom a výskytom výdatných zrážok v letnom období.

RASTLINSTVO

Horské pásmo charakterizuje smrek, jedľa, borovica, buk a dub. Zo vzácnejších druhov je to limba a tis. Kvetenu zastupuje šarafín Heufellov, horec jarný, prvosienka, soldatenka, ľalia zlatohlavá a pod. Najvýynamnejším predstaviteľom subalpínskeho pásma je kosodrevina. Z nižších druhov sa tu vyskytuje čučoriedka, brusnica, vres a iné. Z kveteny je to najmä poniklec biely, litvor, stračia nôžka. Pre kyslé pôdy je typiský kamzičník, horec bodkovaný, zvonček alpínsky, prvosienka najmenšia. Postupne s pribúdajúcou výškou sa v skalných sutiach a na skalách vyskytujú horec ľadový, králik alpínsky, iskerník ľadovcový, trávy – estice a machy. Na vápencových podkladoch zásaditá pôda podporuje bohatšiu a farebnejšiu kvetenu. Nájdeme tu astru alpínsku, horec Clusiov, prvosienku holú, plesnivec alpínsky, prvosienku Hallerovu a mnoho ďalších.

ŽIVOČÍŠSTVO

Z predstaviteľov lesného pásma sú to – jeleň karpatský, srnec, diviak a zo šeliem – medveď hnedý, rys ostrovid a vlk. Z menších druhov sú tu zastúpené - zajac poľný, veverička, kuna, líška, jazvec a veľmi zriedka vydra. Z plazov treba spomenúť vretenicu a užovku, ako aj niekoľko druhov jašteríc, vzácnejšia je salamandra škvrnitá. Vtáčie spoločenstvá zastupujú – vrana šedivá, havran, bocian biely, straka, stehlík, drozd, hýľ atď. Z vodných živočíchov je typickým predstaviteľom pstruh potočný a dúhový, lipeň, zriedka hlavátka. S pribúdajúcou výškou a prechodom do alpínskeho pásma vznikajú podmienky pre kamzíka vrchovského a svišťa vrchovského, z vtákov pre orla skalného, murárika červenokrídleho, vrchárku červenkavú. Z iných spoločenstiev vyskytujúcich sa na území Západných Tatier treba spomenúť mravce, motýle, vošky, lienky a moho ďalších.

OCHRANA PRÍRODY

Oblasť Západných Tatier bola do roku 1987 ochranným územím Tatranského národného parku. V roku 1987 bolo celé územie pričlenené k TANAPu a je jeho súčasťou. Sídlo správy TANAPu je v Tatranskej Štrbe . Platia tu predpisy návštevného poriadku, s ktorými je nutné sa dôkladne oboznámiť a pri návšteve horstva sa správať podľa nich. V záujme ochrany prírody sú Západné Tatry prístupné verejnosti len počas letných mesiacov júl, august, september a v októbri, ostatnú časť roka sú uzavreté.

(prevzaté z www.hzs.sk, foto www.photoguide.cz)